Opály drevné a opálovo-kremenné hmoty Stredného Slovenska

Vážení páni geológovia, tento blog nemá ambíciu byť absolútne presný v geologických termínoch, stratigrafii a pomenovaní hornín. Slúži na popularizáciu zbierania minerálov pre obyčajných ľudí bez geologického vzdelania. Tak sa mi na týchto blogoch prosím "nerochnite" na slovíčkach a nepresnostiach. 
 Uvedomte si prosím, že väčšina z Vás, pri všetkej úcte ,nemá šajnu o tom ako sa robí v praxi baníctvo, hoci jedno s druhým súvisí.  
Ďakujem Vám vopred za pochopenie.

Prakticky všetky drevné opály a limnokvarcitovo – opálové hmoty na Slovensku majú svoj pôvod v treťohornej vulkanickej činnosti.

Táto sa podľa geológov odohrávala 15 -  12 miliónov rokov pred súčasnosťou,  najmä v oblasti stratovulkánu Poľana, Kremnicko-Rematského a Štiavnického stratovulkánu, ďalej série menších sopiek v oblasti Vtáčnika. Tiež menších vulkánov v Novohrade a Bukových horách. Erupcie neboli dlhodobé, ale počas asi troch miliónov rokov sa mnohonásobne - stovky krát opakovali. Podľa zistení geológov sa postupne udiali všetky druhy sopečnej činnosti: od obrovských explózii, cez pokojné vylievanie láv z kráterov, lahary, plošné spády popolov, obyčajné odfukovanie sopiek, až po obdobia pokoja, kedy sa zdalo, že všetko utíchlo, aby sa výbuchy znovu zopakovali.  V niektorých prípadoch boli prestávky medzi výbuchmi aj niekoľko stotisíc rokov. 

Pri jednotlivých explóziách boli lesy v okolí vulkánov zasypávané jemným sopečným prachom s vysokým obsahom kremeňa, kremenné roztoky postupne prenikali do zasypaných kmeňov a vetiev a nahrádzali uhlíkaté zložky dreva koloidným kremeňom  pri zachovaní štruktúry dreva včítane letokruhov. Neskôr boli miestami  mäkkšie okolité popolovité horniny obklopujúce drevné opály často odnesené – zvetrané, prekremenelé  tvrdšie časti však zostávali na mieste, respektívne boli prenesené vodnými tokmi len na krátke vzdialenosti.   

Na mieste vzniku – in situ -   drevné opály bielych, čiernych a krémových odtieňov sa nachádzajú v oblasti Veľkého Ďura kde sú „zarastené“ v stvrdnutom jemnom belavošedivom  sopečnom popole z Štiavnického stratovulkánu,  podobne sú uložené oranžovočervené a žlté drevné opály v okolí Povrazníka, Strelníkov, ako aj drevné opály z laharu pri Zolnej či drevné opály v blízkosti Starej Kremničky  .

Drevný opál z Povrazníka Zbierka SBM B. Štiavnica , foto K.Ivan

Prieskum druhov drevín zakonzervovaných do slovenských  drevných opálov podľa mojej znalosti nebol  (okrem nováckej oblasti) podrobnejšie realizovaný. V Novákoch sa vyskytujúce drevné opály v podloží uhoľných slojov sú vačšinou z driev tisovca (hustejšie letokruhy) dubu (redšie letokruhy) a javorov (relatívne riedkych  letokruhov)

Späť na Pohronie

Najznámejšie výskyty drevných opálov na Slovensku sú v Podpoľaní  v oblasti Povrazníka a Ľubietovej, na východnom slovensku v Slánskch vrchoch v oblasti Slančíka,  súčasnosti je známy výskyt Veľký Ďur pri Leviciach. Kedysi bolo všeobecne známe nálezisko Svätý Anton/Antol na poliach ,dnes už málo známe napriek dodnes bežným nálezom  drevných opálov krémových a tmavších odtieňov s vysokým stupňom silicifikácie. Problémom , kvôli ktorým sa nálezy zmenšujú je aj to, že mnoho kedysi pravidelne oraných polí dnes leží úhorom, alebo sa zmenili na pasienky či lúky.

Na Strednom a Západnom Slovensku je však viacero  menších výskytísk drevných opálov niekedy v veľmi peknom vývoji, dobre prekremenelých a vhodných na gemologické spracovanie, ktoré v mineralogickej literatúre nie sú popisované,  a sú poväčšinou známe len zberateľom.

 V Štiavnických vrchoch sú to menej známe náleziská  Janovské, Halčianska dolina pri Banskej Belej, Ilija, Prenčov, Sklené Teplice. V Kremnických vrchoch  sú menej známe náleziská drevných  opálov rôznych  farieb v pásme  medzi Kremnickou dolinou   a Žiarskou kotlinou Žiar – Lutila-Kopernica, a v oblasti Ihráča a Jastrabej.

Drevný opál z Halče pri Banskej Belej. Foto K.Ivan

Nálezy veľkých kmeňov drevných opálov sú popísané napríklad zo Svätého Kríža, kde v 18. storočí vykopali niekoľko metrov dlhý skamenelý kmeň, ale o pár dní ho opäť zakopali, lebo ešte nebol dosť "zrelý" (rozumej prekremenelý). V tej dobe boli ľudia presvedčení, že kamene v zemi po pár desiatkach rokov dozrejú, či dokonca dorastajú. No a na čo mal ten kmeň dozrieť? Predsa na to, aby ho rozlámali a narobili z neho kresacie kamienky!

Iné  historické pramene uvádzajú skamenelé kmene v blízkosti Banskoštiavnického sídliska Drieňová, ale nálezisko sa nachádza v inej dolinke.    

Zvetraný veľký kus drevného opálu Janovské. in situ Foto: K.Ivan

Zhodného veku a pôvodu ako stredoslovenské sú drevné opály Ponitria. V podložnom sopečnom tufite Nováckeho uhoľného ložiska sa pri razení banských diel pomerne často nachádzajú  menej prekremenelé, ale pomerne veľké kusy kmeňov tisovcov a javorov. Z internetu a staršej literatúry je známe tiež nálezisko Horná Ves medzi Partizánskym a Novákmi. Menšie výskyty pekne prekremenelých drevných opálov sú známe aj z okolia Handlovej.

Bohatšie výskyty sú známe v širokom pásme na poliach a východoch hornín od Trnavej Hory až po Ihráč. Mnoho z týchto drevných opálov a opálových hmôt bolo rozvlečené Ihráčskym potokom až po Hron.  V týchto miestach nachádzame väčšie kusy drevných opálov najmä v lokalite Piesky nad Jastrabou, najmä pod veľkou zákrutou železničnej trate nad obcou. Škoda, že tunajšie polia sa už niekoľko desiatok rokov neorú, poskytli by pekné ukážky jednak drevných opálov, ale aj opálových hmôt sfarbených od krvavočervena , cez ohnivé oranžovočervené opály až po zelené kusy. 

žlto červeno béžový jaspis z Ihráča. Foto K.Ivan

Samozrejme , najviac sú zastúpené sivé, sivočierne až čiernohnedé masy.

Nálezisko Piesky prechádza až do oblasti Ihráčskej doliny, kde v potoku nad vodnou nádržou Slobodné nie je nič nezvyčajné nájsť aj veľké kusy černavohnedých  drevných opálov

Iné, rozsiahle a pritom takmer neznáme  nálezisko opálových hmôt včítane drevných opálov je pásmo Lutilského potoka od Žiaru nad Hronom cez Lutilu a ďalej v širokom okolí ľavostranného prítoku Lutilského potoka – Kopernického potoka v rovnomennej doline. Opálové hmoty sú rozšírené aj na poliach najmä na ľavom brehu Lutilského potoka. V Lutilskom potoku nie sú výnimočné ani oranžovočervené opály „ohnivé“. Pri zbieraní si však treba dávať pozor na to, že niektoré kusy obyčajného béžového opálu sú zafarbené do červena od železitých súvrství, v ktorých ležali, a toto zafarbenie často nesiaha hlbšie ako pár milimetrov od povrchu. Podobne to býva so zdanlivo žltými kremennými hmotami.   

Okolie Kopernice , najmä  lesy pod obcou sú „posiate“ limnokvarcitmi, niekedy vo veľmi zaujímavom farebnom vývoji, občas sa vyskytujú aj vrstvené opálové hmoty v achátovom vývoji, občas aj s farebnými vrstvičkami.  Podobného charakteru sú výskyty všade v okolí bentonitových lomov v pásme hor medzi Kopernicko-Lutilským potokom a Kremnickým potokom. Napríklad lokalita Potôčik nad Starou Kremničkou pri úpravni bentonitu, ktoré sa tiahne hlboko do lesov, je tiež posypaná kremennými hmotami. 
Podobne sú milióny ton opálových hmôt jazerného pôvodu v okolí Slaskej

Ovšem pomerne často sa v týchto horách okrem ukážok neživej prírody vyskytujú aj medvede, preto treba byť opatrný.

Všeobecne možno povedať že kde je bentonit, tam sú v okolí veľmi zaujímavé farebné kremité a opálové hmoty. V kopernickom potoku sú pomerne bežné aj čierne až sivé obsidiány, nachádzajú sa tu aj v primárnych výskytoch – lomových stenách hrubozrnného sopečného popola- tufu.

Najmä v pásme Lutila –Kopernica-Slaská sa v kremenno- opálovýh hmotách nachádzajú skamenené zvyšky vegetácie, ktoré zakonzervovali horúce pramene s vysokým obsahom kyseliny kremičitej vytekajúce na brehoch niekdajších močiarov a jazier. Pozornému oku  zberateľa neujdú kusy s článkami šachorov , trstiny, zlomkami tráv, machu, ale aj čiernej rašeliny. V staršej literatúre sa dokonca uvádza nález prekremenelej korytnačky  či jašterice.

V samotnom Hrone, najmä v pásme od Šašovského Podhradia po Žarnovicu možno ľahko nájsť  niekedy naozaj zaujímavé kusy limnokvarcitov a opálových hmôt. 

Šarlátový Jaspis s modrými škvrnami. Sklené Teplice Foto K.Ivan

Pra- Hronom boli  drevné opály splavované z časti Kremnických a Štiavnických vrchov a ukladané v jeho usadeninách od Hronskej Dúbravy až pod Levice. Tohto pôvodu sú drevné opály a obecné či mäsové opály z sedimentov Prahrona sporadicky nachádzané v pásme Hronský Beňadik,  Tekovské Nemce, Čaradice, Čierne Kľačany . Opály zo sedimentov sa nachádzali hlavne pri dobývaní sedimentov v tzv.“ pieskových baniach“ – Čierne Kľačany , po zime sa v širokom okolí spomínaných obcí na zoraných poliach dajú nájsť drevité opály a opálové hmoty s podielom drevného opálu. Zaujímavé vzorky poskytla výstavba a dostavba obchvatu – neskôr diaľnice R1 poza tieto obce.  

V samotnom Hrone, najmä v pásme od Šašovského Podhradia po Žarnovicu možno ľahko nájsť  niekedy naozaj zaujímavé kusy limnokvarcitov aj opálových hmôt, samozrejme premiešané s náplavmi iných hornín a obyčajného kremeňa. 

Okrem už uvedených variantov kremenných hmôt autor našiel viacero "špekštajnov"  opálových hmôt s vrstevnou štruktúrou, po rozrezaní na nerozoznanie podobných kusom pekného prerasteného bôčika, ale aj slaniny. Len vôňa a chuť je iná....

Osobne sa mi najviac páčia pekné jasnočervené jaspisy, potom žlto-červené jaspisy, ale ani zeleno-červené "plazmy" nie sú nič, čo by som zahodil. Boli aj výpravy keď som musel výber nálezov zakopať do diery v zemi. Nie preto, že by som čakal kým dozrejú, ale preto, že som našiel pri potoku trebárs 30 kilový nádherne prekremenelý kmeň , ktorý som jednoducho NEMOHOL nechať na mieste, aby mi ho niekto "nevyfúkol" . Po zakopaný "poklad" som sa vrátil na druhý deň.      

Zbieral som zaujímavé a krásne sfarbené opálové hmoty a drevné opály okrem vyššie uvedených lokalít aj nad Sklenými Teplicami, pri Lovči, pri klzisku v Žiari nad Hronom, pri Lovčici-Trubíne, Trnavej Hore. Možností je naozaj veľa a nie sú zriedkavé aj príjemné prekvapenia.  

Ing. Karsten Ivan 2009-2015

Text je autorským dielom a nie je možné a povolené vydávať ho za svoje dielo. Publikovať dielo alebo jeho časti v tlačenej forme je možné len po predchádzajúcom dohovore s autorom.