Laumontit z Banskej Štiavnice - Drieňovej

Počas môjho trvalého pobytu v Banskej Štiavnici som ,samozrejme, využíval aj miestne náleziská minerálov. Keďže bola prvá polovička 80 tich rokov minulého storočia , baňa na Novej šachte ešte fungovala a jalovina sa vyvážala na haldu aj po okolí kdekade, boli ešte pomerne široké možnosti zbierania, ktoré sa s dnešnými nedajú ani porovnať.

Samozrejme, netreba si pod tým predstavovať, že som v tej dobe zbieral neviem aké nádherné zbierkové kusy.
Tie vtedy dodávali výhradne baníci.

Našťastie, baníci zvykli byť vďační, a keďže môj otec spolu s kolegami doktormi mnohým zachránil zdravie aj životy,  tak sa mu občas odvďačili aj nejakými tými „grajzňami“, ktoré tvoria dodnes základy mojej kolekcie.

Na haldách to bolo vždy skôr o paberkovaní v jalovine, ale napriek tomu sa mi podarilo nájsť nejaké pekné štiavnické markazity, pyrity, kalcity. Tiež sa „zadaril“ tamojší vzácny fialový a zelený fluorit, aj keď iba kusový ,  kryštalovaný rodochrozit.

 Vtedy sme v Štiavnici bývali na takzvanom „Klondajku“ ako vtedy volali dnešné sídlisko Drieňová.

Prezývku Klondajk nedostalo preto, že by tam bolo nejaké zlato, ale preto, že tam bolo okrem zimy poväčšinou blata po kolená. Náš panelák stál ako prvý a tak stavebné stroje a náklaďáky blato na okolitom stavenisku neustále miesili , riedili. Cesty sa dorábali až neskôr , pravdu povediac viac-menej posledné.

Keď dobre zapršalo, chodilo sa blatom len po foršniach nahádzaných v blate. Dole Pátrovským kopcom neexistoval žiadny chodník so schodíkmi ako dnes, bol tam len „poľný“ chodníček popri kroviskách. V zime šmýkačka, za dažďov bahnisko. 

Zaujímavá zberateľská situácia nastala , keď sa z východného obchvatu Štiavnice v polovičke 80 tich rokov robilo najprv pripojenie kanalizácie a potom sa pripájala aj cesta. Zahĺbili ju vo zvetranom kremenno-dioritovom porfýri alebo pyroxenickom andezite, ktorý bol v tých miestach plný „kalvárijských“ jaspisov. Našlo sa tam množstvo slušných vzoriek, okolitá hornina bola úplne červená od zvetraných jaspisov. V tých dobách sa však stačilo pomotať po lúkach okolo južných svahov Kalvárie a pekné jaspisy sa dali nazbierať.

Na svojich túlačkách po okolí „Klondajku“ pri prechádzkach so psom som občas prešiel po záverečnom úseku bývalej trate „Štiavnickej Anče“  Nie tej dnešnej Trate Mládeže, ale po  starej – parnej trati, ktorú po vojne zrušili.

V záverečnom úseku pred starou stanicou bola stará trať kvôli dodržaniu stúpania- klesania riadne zahĺbená do skalného výbežku Pátrovského Kopca.  Ten je tvorený tiež zvetralou porfýrickou horninou, ktorá je na kopanie pomerne mäkká.

Samozrejme , v mojich časoch už po trati starej Anče nebolo ani pamiatky, zostalo len jej vedenie v teréne - jasne rozoznateľné.

Štiavničania sa už v tej dobe začínali rozhliadať po nových stavebných pozemkoch, a južné úbočia Pátrovského kopca (meno má zrejme po vlastníkoch pozemku, mníšskom ráde?) boli peknými slnečnými miestami na stavanie. A aj sa stavalo.

Miestni stavebníci používali trať starej Anče ako prístupovú nespevnenú cestu a domy sa stavali okolo nej.  Nakopanú horninu po priberaní skalného masívu pre základy nových domov vyvážali na vhodné miesta .

Na jednej takej dočasnej skládke som pri venčení nášho psa a rutinnom prehliadaní kôp nakopaného materiálu spozoroval v puklinách biele „slniečka“ a „vejáriky“  Tak som sa tam vrátil na druhý deň , a kopy horniny navozenej náklaďákmi z bagrovania základov pre vtedy stavané domy som riadne porozhrabával.

Letecký snímok Južnej časti sídliska Drieňová. V červenej elipse je dom , pri kopaní základov ktorého bol v hornine kalcit s laumontitom

 

Sústredil som sa na kalcitové žilky hrúbky tak do 5 cm, ktoré sa miestami roztvárali a kryštalizovali do cca. dvojcentimetrových kryštálov v neveľmi peknom vývoji a matným naleptaným povrchom. Kalcity ma veľmi nezaujímali, preto že z bane sa nosili oveľa krajšie.

Ale v dutinkách krémovo – medových kryštalizovaných kalcitov boli tie biele slniečka, ktoré upútali moju pozornosť.

Laumontitové slniečka v Kalcitovej žilke. Veľkosť vzorky 5 x 4 cm. Foto K.Ivan

Po pár hodinách som nazbieral niekoľko desiatok vzoriek, a odložil ich do depozitu. Najprv som si myslel, že tie biele slniečka s perleťovým leskom je sekundárny aragonit, ale test kyselinou chlorovodíkovou ma rýchlo vyviedol z omylu.

Nešumelo to, teda žiadny uhličitan.
Zrejme asi kremičitan.

Vzorky potom asi 20 rokov driemali v depozite, ale keď sa objavili prvé „internety“ , začal som okrem iného pátrať aj po tom, čo by to mohol byť za minerál. Väčšiu časť vzoriek som rozdal kamarátom zberateľom.

Detailnejší pohľad na miesto nálezu. V čase mojich nálezov až na jeden- dva domy v ľavej strane žiadna z budov na obrázku ešte nestála

 

Skúsenejší zberatelia ma usmernili s vyjadrením že to je podľa fotky asi laumontit, tak som si naštudoval jeho výskyty v Štiavnici, zloženie, a testy na obsahy kovov. Potvrdilo sa, že to je laumontit, koniec koncov niektoré obrázky zo zahraničia ako keby tým mojim šutrom z oka vypadli.

Na tomto mieste ešte krátko popíšem vzorky z tohto výskytu:

Laumontit som našiel výlučne v kalcitových žilách a žilkách hrúbky do 5 cm. Kalcity sú väčšinou nažltlej až svetlomedovej farby.

Laumontity sa nachádzajú v strede drúzových dutiniek ako všesmerne vyvinuté ihličkovité  až tenkostebelnaté agregáty – „hviezdičky“ či „slniečka“ V paragenéze je teda laumontit najmladším minerálom kalcitových žiliek.

Jednotlivé kryštály agregátov laumontitu zväčša nepresahujú dĺžku 1- 2 cm. Farba snehobiela , niekedy s nábehom do smotanových odtieňov. Lesk laumontitov perleťový. Niektoré vzorky boli zvetrané dlhodobým posobením slnka, dažďa a vetra, v takom prípade je kalcit rozpadavý a laumontit drobivý až práškovitý- pripomínajúci kriedu, bez lesku. Zrejme je to sposobené stratou vody v kryštálovej mriežke.     

Literatúra: Koděra vo svojej Mineralogii Československa a iní, starší autori uvádzajú sporadické nálezy laumontitu z inej časti Štiavnice – z Dolnej Huty, ktorá je od mňou nájdeného výskytu asi tak 2 kilometre, a na opačnej strane doliny.

Moje  nájdené kúsky doteraz neboli lokalizované, okrem krátkeho popisu v mojej galérii na Mindat.org .

Keďže od mojich nálezov uplynulo viac ako 30 rokov, medzičasom na potencionálnom nálezisku vyrástlo viacero domov. Prípadné dodatočné nálezy na skalných východoch v okolí však nemožno úplne vylúčiť.

 

Karsten Ivan,  Január 2016

 

Vyššie uvedený text je autorským dielom. Nie je prípustné text kopírovať a vydávať za svoje dielo, na prípadné vydanie textu v papierovej forme je potrebný súhlas autora

 Použité zdroje informácii:

 

Koděra et al. : Mineralogie Československa, vyd. Academia Praha, 1981 

Fotografické ortofotomapy sú použité z podkladov na stránke www.mapy.cz.

Fotografie copyright K.Ivan.